Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Izbové kvety

Starostlivosť o črepníkové rastliny

Črepníkové rastliny dopĺňajú naše príbytky už oddávna. Menia sa typy a druhy, úlohu hrá aj móda, či spôsob ich vystavenia, ale ich význam zostáva nemenný - sú kúskom prírody v našom dome, čí byte a zároveň významným prvkom pri zariaďovaní interiéru, pretože mu dodávajú krásu a útulnosť.

Ešte donedávna sa črepníky s rastlinami najčastejšie kládli na okenné parapety. Dnes sa umiestňujú nielen do reprezentačných miestností, ale aj do kuchýň, hál či kúpeľní, niekedy aj ďaleko od okien. Poznatky o potrebách pestovaných rastlín sú teda nevyhnutnosťou. Taktiež si treba uvedomiť, že jedna, či dve nápadnejšie rastliny neraz skrášlia byt lepšie ako množstvo chaoticky rozostavaných črepníkov.


Najdôležitejšie je svetlo

Bez svetla neprebieha základný životný proces rastlín - fotosyntéza.
V prítomnosti svetelnej energie a chlorofylu (zelené rastlinné farbivo) sa pri fotosyntéze z oxidu uhličitého a vody v rastline vytvára cukor - glukóza a cez prieduchy v liste sa uvoľňuje kyslík. Pozitívne pôsobenie rastlín v miestnosti na zdravie v podstate spočíva v prísune kyslíka. Nesmieme však zabudnúť, že fotosyntéza prebieha iba cez deň.

Rastlinám škodí nedostatok aj nadbytok svetla. Priveľmi slabé osvetlenie spôsobuje zníženie intenzity fotosyntézy, vďaka čomu sú nové výhonky dlhé a tenké a odstupy medzi listami čoraz väčšie. V konečnom dôsledku rastlina prestane rásť a vysychá. Aj nadbytok svetla môže niektorým rastlinám škodiť, najmä tieňomilným. Vplyvom priveľkej intenzity svetla sa chlorofyl rozkladá a na listoch potom vznikajú popáleniny. Listy žitnú a odumierajú.

Pri kúpe črepníkových rastlín musíme mať na pamäti aj to, že boli vypestované v skleníku, kde sú lepšie možnosti na zabezpečenie svetla ako doma. Podľa požiadaviek na svetlo rastliny rozdeľujeme na tri skupiny:

  • Tieňomilné rastliny. Potrebujú rozdielnu mieru zatienenia. Najlepšími stanovišťami pre ne sú miesta v určitej vzdialenosti od okna alebo okná na severnej strane. K tieňomilným rastlinám patria okrem iných aspidistra, begónia, brečtan, pilea, papraď, lopatkovec alebo filodendron.
  • Svetlomilné rastliny. Pre ne je najvhodnejšie miesto orientované na západ, a nie akoby sa mohlo zdať, na juh (pri plnej expozícii južných okien býva svetlo obvykle priostré a znesú ho iba niektoré sukulenty a kaktusy). Do tejto skupiny rastlín patria okrem iných juka, kalanchoa, nolana, palma datľová či prýštec.
  • Rastliny obľubujúce polotieň. Potrebujú dosť svetla, ale nevydržia priame slnečné žiarenie. Do tejto skupiny patrí väčšina črepníkových rastlín, okrem iných aj fikus (figovník), dracéna, dífenbachia, šeflera a takmer všetky kvitnúce rastliny. Pre ne je najvhodnejšie okno orientované na východ - poskytuje veľa rozptýleného svetla, ktoré dokonale prispieva k vývinu rastliny.


Nesmieme zabúdať ani na to, že objektívne meranie intenzity svetla
v miestnosti sa výrazne líši od posúdenia intenzity zrakom. Rastlina uložená
2 m od okna dostáva už iba približne štvrtinu svetla, ktoré dostáva rastlina
vo vzdialenosti 1 m.

Na jeseň a v zime sa svetelné podmienky značne zhoršia, čo má za následok nadmerné predlžovanie výhonkov, listy začínajú byť bledšie a drobnejšie
a izbové rastliny bývajú náchylnejšie na napadnutie chorobami a škodcami.

Nedostatok svetla lepšie znášajú čisté, nezaprášené rastliny. Pred zimou sa preto oplatí dôkladne ich umyť. V skleníkoch sa v zime rastliny dodatočne osvetľujú fluorescenčnými svietidlami umiestnenými vo vzdialenosti 80 - 100 cm nad rastlinami. Doma sa možno pokúsiť využiť umelé osvetlenie
v špeciálnej vitríne alebo kúpeľni, hoci sa tento spôsob nevyužíva veľmi často.

Niektorí záhradníci odporúčajú izbové rastliny pravidelne otáčať za svetlom, aby sa predišlo ich rozrastaniu v jednom smere. V skutočnosti tak možno postupovať iba s neveľkým počtom druhov. Väčšina rastlín to neznáša
a reaguje opadávaním listov alebo kvetných pukov.



Teplota a vlhkosť vzduchu

Črepníkové rastliny najlepšie rastú pri izbovej teplote, čiže pri teplote asi
18 °C v zime a asi 20 - 25 °C v lete, pričom majú rady, ak je teplota v noci
(v zime aj v lete) nižšia ako cez deň. Podobne ako ľudia, aj ony zle znášajú náhle poklesy alebo zvýšenia teploty. Treba však mať na pamäti, že väčšina druhov má každý rok obdobie pokoja. Vtedy vyžadujú špecifické, doma ťažko splniteľné podmienky: teplotu 10 - 12 °C, menšiu zálievku a navyše aj dostatok dobrého osvetlenia. Teplo panujúce v zime v našich umelo vykurovaných príbytkoch povzbudzuje rastliny k rastu, čo nepriaznivo vplýva na ich vývin. Vzhľadom na to treba niekedy upustiť od pestovania nejakého druhu, inokedy postačí, ak takúto rastlinu premiestime
na chladnejšie miesto, napríklad do spálne alebo na schodisko.

Vážnym nebezpečenstvom pre rastliny je suchý vzduch. Na jar a v lete máme v byte vhodnú teplotu aj vlhkosť vzduchu. Na jeseň a v zime, predovšetkým po zapnutí ústredného kúrenia, sa však teplota rapídne zvýši a vlhkosť klesne z hodnoty 70 - 80 % na úroveň 30 - 40 %. Rastliny reagujú na tieto pre ne nevýhodné zmeny (zvyčajne po 1 - 2 mesiacoch) žltnutím a opadávaním listov.


Voda v živote rastlín

Voda, získavaná koreňmi a vylučovaná vyparovaním cez listy, je nevyhnutnou stavebnou zložkou rastlín (tvorí 90 % ich hmoty) a jej prítomnosť je podmienkou priebehu všetkých životných procesov.

Požiadavky na vodu, čiže množstvo a častosť zálievky, závisia od druhu rastliny, jej vývinovej fázy, ročného obdobia i od počasia. Rastliny s veľkými listami potrebujú viac vody, rastliny s malými a hrubými listami oveľa menej. Najvýdatnejšiu zálievku vyžaduje rastlina vždy v období kvitnutia, potom potreba vody postupne klesá.

Na jar a v lete sa rastliny majú zalievať častejšie, na jeseň a v zime sa zalievanie obmedzí, kaktusom a iným sukulentom pomerne radikálne.

Rastliny pestované vo veľkých nádobách a v kvalitnom humusovom substráte možno zalievať zriedkavejšie ako rastliny v malých nádobách. Ak použijeme hlinené črepníky s pórovitými stenami, rastliny spotrebujú viac vody ako pri použití plastových (z hlinených nádob sa voda rýchlejšie vyparuje).

Substrát v črepníku má byť stále mierne zvlhnutý, ale nemožno presne určiť, ako často sa jednotlivé druhy majú zalievať. Veľmi výdatná zálievka spôsobuje hnitie koreňov a odumieranie rastlín, pri nedostatku vody zasa rastlina zvädne a uschne. Pri preschnutí koreňového balu je najúčinnejšou prvou pomocou ponorenie celého črepníka do vody približne na 10 minút.images.jpg

 
Reklama